Aktuality

Čo máme nové?

Už pomáhame aj deťom v Tanzánii!

pridal: charita | dátum: 1. marca 2024 | kategória: Tanzánia

V tejto krajine spolunažívajú v mieri ľudia rôznych vierovyznaní, problémom je však chudoba, nedostatok jedla a pitnej vody. Deti chodia do školy peši niekoľko kilometrov a ich rodičia nemajú prostriedky na školské pomôcky či učebnice. Veľmi sa však chcú učiť a zmeniť svoj život k lepšiemu.  Do spolupráce vstupujeme s overeným partnerom OZ Misie a kňazmi pôsobiacimi v tanzánskom Bulige a Sukamahele.

Tanzánia je jednou z najchudobnejších krajín sveta. Ľudia sa tu živia zväčša poľnohospodárstvom, pričom pôdu obrábajú ručne, chýba im technika a stroje. Často jedia len jedno jedlo raz za pár dní. V tejto katolíckej krajine zasvätenej Panne Márii žijú v mieri kresťania, moslimovia i vyznávači tradičných náboženstiev. Rodina je pre nich dôležitá a svoje deti považujú za veľký dar. Žijú naozaj skromne a jednoducho, väčšina ľudí si tu nedokáže zabezpečiť ani základné životné potreby, akými sú jedlo, voda, lieky, oblečenie či strecha nad hlavou.

Aj keď vzdelanie na základných školách je povinné a bezplatné, často nastáva situácia, že deti v škole nie sú, lebo si nemôžu dovoliť kúpiť školskú uniformu, zošity, písacie potreby, učebnice a tiež stravu. Viac ako pätina detí v Tanzánii preto neukončí primárne vzdelávanie. Komplikáciou sú aj niekoľkokilometrové vzdialenosti, ktoré deti musia prekonávať peši na ceste do školy, nehovoriac o problémoch so zdravím. Aj z týchto dôvodov sa mnohé rodiny rozhodnú neposielať svoje deti do školy a radšej ich nechajú pracovať doma na poli.

Deti z nášho projektu žijú v najmenej rozvinutých častiach Tanzánie. Pochádzajú z najchudobnejších rodín, ktoré sú tu mnohodetné. Všetky deti túžia po vzdelaní, žiaľ, kvôli obmedzeným prostriedkom sa môže toto želanie splniť len niektorým z nich.

Takto prebieha vyučovanie v škôlke sv. Krištova v Bulige.

Postavili školy, kostoly aj studne

Do spolupráce v Tanzánii vstupujeme s overeným partnerom OZ Misie. Občianske združenie založili kňazi otec Benjamín Kosnáč, otec Pavol Gajdoš a Filip Macák. Spolu s otcom Ľudovítom Gábrišom sa pomoci v tejto krajine venujú dlhodobo, predovšetkým v oblasti Kahamskej diecézy, kde niekoľko rokov realizujú svoju pomoc a podarilo sa im tam postaviť školy, kostoly a studne.

O svojom rozhodnutí zapojiť sa do projektu Adopcia na diaľku, napísali nasledovné: ,,Po skúsenostiach s pomocou v Kahame nám bolo jasné, že investovať do vzdelania znamená investovať do budúcnosti ľudí a ich krajiny. Rozmýšľali sme a hľadali model pomoci, ktorá má dlhodobú perspektívu a taktiež efektivitu. Nakoniec sme usúdili, že najlepšia pomoc bude podpora detí, a to hlavne formou vzdelávania, ale aj vytvorenia dôstojnejších podmienok pre život. Oslovili sme Slovenskú Katolícku Charitu (SKCH) a požiadali ju o pomoc vediac, že má viac ako dvadsaťpäťročné skúsenosti s týmto formátom pomoci cez projekt Adopcia na diaľku®. Tento projekt umožňuje novej generácii získať vzdelanie, vďaka ktorému majú deti viac šancí osvojiť si remeslo či dosiahnuť vyššie vzdelanie, a tým prispieva k pozdvihnutiu nielen svojej vlastnej životnej úrovne, ale aj komunity a celej krajiny. Výsledky Adopcie na diaľku® z mimo afrických ako aj afrických krajín ukazujú, akým požehnaním SKCH pre tieto krajiny je.“

Theresia by sa chcela stať v budúcnosti učiteľkou. (Sukamahela)
Benedicta najviac baví matematika a najradšej sa hráva futbal. (Bulige)

Deti sú na celom svete rovnaké

V Tanzánii začíname s pomocou v dvoch centrách. Prvé sa nachádza v Sukamahele a jeho riaditeľom je kňaz zo Slovenska, otec Peter Majerník. Druhé je v Bulige a vedie ho otec Salvatore Guerrera z Talianska. Benedict, Theresia a ďalšie deti z Tanzánie čakajú na svojho darcu.

Päťročný Benedict žije len so svojou mamou, ktorá si zarába ako podomová obchodníčka a predáva panvice. Spoločne žijú v skromnom príbytku vzdialenom deväť kilometrov od školy. Benedicta najviac baví matematika a najradšej sa hráva futbal. Je to živý a kamarátsky chlapec, ktorý sa rád a veľa usmieva. Jeho snom je stať sa jedného dňa futbalistom.

Theresia je prváčka a školu má vzdialenú asi hodinu cesty peši. Žije so svojimi štyrmi staršími súrodencami a rodičmi, ktorí sú farmári. Pestujú najmä kukuricu a chovajú doma sliepky. Jedia ako väčšina Tanzánijčanov kašu ugali z manioku, ryžu a zeleninu. Theresia by sa chcela stať v budúcnosti učiteľkou a navštíviť národný park Serengeti. Rada tiež oslavuje Vianoce. Rodičia zarábajú veľmi málo a pri tak veľkej rodine to nestačí na pokrytie základných potrieb a školských výdavkov. Jej obľúbeným predmetom je svahilčina, baví ju čítanie kníh a loptové hry. Má najlepšiu kamarátku Mary a jej obľúbeným zvieratkom je lev.