Pandémia ovplyvňuje náš svet už viac ako rok. Všetci sme sa museli prispôsobiť aktuálnej situácii a pristupovať zodpovedne ku každodenným povinnostiam. Dospelí, v rámci svojej práce a mladí, počas prípravy do školy. Ako sa k tejto výzve postavili susedia z Ukrajiny, nám opisuje Anetta Lisa, naša koordinátorka z Charity Ternopiľ, a dievčatá Solomia a Snizhana, ktoré sú zapojené v projekte Adopcia na diaľku®.
„Problémy sužujúce Ukrajinu už roky sa počas pandémie ešte zhoršili. Evidujeme úpadok ekonomiky, čo sa podpísalo na znižovaní platov a životnej úrovne,“ opisuje zložitú situáciu naša koordinátorka Anetta Lisa z Ternopiľu. Podobne ako na Slovensku, aj Ukrajina sa nachádza v karanténe, ktorá je tu predbežne plánovaná do 30. apríla 2021. „Je zakázané zhromažďovanie a zatvorené sú obchody, tržnice, kiná i ďalšie služby. Obyvatelia môžu ísť len do potravín, lekární, bánk a na čerpacie stanice,“ pokračuje Anetta.
Spoločne pomáhame deťom a rodinám v núdzi
„Deťom zapojeným v projekte Adopcia na diaľku® zabezpečujeme z prostriedkov od darcov na Slovensku potravinové a hygienické balíčky, nakupujeme školské pomôcky a potom ich rozdávame jednotlivo každej rodine alebo sa spoločne stretneme na otvorenom priestranstve, kde dodržujeme všetky nariadenia vlády. Naposledy sme takéto potravinové balíčky rozdali pred Veľkou nocou 60 deťom zapojeným v projekte Adopcia na diaľku® . V období, kedy sme sa ešte mohli stretávať v menších skupinkách, pozývali sme mladých do nášho centra. Počas týchto dní mali deti možnosť naučiť sa novým zručnostiam, rozvíjať svoje talenty, získať nové vedomosti či stráviť čas v pokoji a modlitbe.“ Pomoc pre núdzne rodiny sa stáva pre zamestnancov Charity Ternopiľ čoraz náročnejšou, nakoľko sa situácia zhoršuje. Anetta ale myslí pozitívne a dodáva: „Aj keď je naša práca sťažená pandémiou, pozeráme sa do budúcnosti s nádejou. Modlíme sa a veríme, že sa situácia zlepší a budeme sa môcť čoskoro vrátiť k našim bežným životom ešte z čias pred pandémiou.“
Ako sa so situáciou vyrovnala 16-ročná Solomia?
Pandémiu vnímam v dvoch rovinách. Na jednej strane nám toho veľa zobrala, no na druhej strane nás mnoho naučila. Mňa osobne zasiahla v sociálnej oblasti. Celý čas musím tráviť doma, no na tento denný rytmus som si už zvykla. Vo voľnom čase čítam knihy, som na sociálnych sieťach a v rámci možností športujem alebo len tak oddychujem. Okrem iného sa Solomia rozhodla počas karantény chopiť varešky a vyskúšala pár nových receptov: „Predtým som veľa nevarila, no ako som vyskúšala niekoľko receptov a podarili sa, rozhodla som sa v tom pokračovať.“
Napísala nám aj 12-ročná Snizhana
„Nerozumiem celej pandemickej situácii na Ukrajine, no viem, že veľa ľudí chorobe podľahlo a vírus sa šíri rýchlo. Viem, že veľa škôl sa kvôli nemu zavrelo, no, našťastie, tá naša je ešte otvorená a dúfam, že to tak aj ostane, pretože do školy chodím rada,“ píše nám Snizhana. Deti musia v škole nosiť rúška a pravidelne si umývať ruky, ale ani tieto podmienky ju neodradili a na hodiny literatúry sa teší rovnako, obzvlášť na tie, kde môže recitovať básničky. Okrem radostí, ktoré Snizhana zažíva počas školy, spomína v liste aj na nepríjemnosti: „Tento rok som nemohla ísť so súrodencami na vianočnú besiedku, pretože sa nekonala v našej dedine, a rovnako som kvôli nepriaznivej situácii nemohla ísť koledovať so svojimi kamarátmi.“ No ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré a tohto motta sa drží aj Snizhana. Svoj voľný čas využíva naplno a myslí pozitívne: „Počas karantény veľmi veľa čítam a učitelia ma pochválili, že som v tom naozaj dobrá. Každý večer sa modlím a prosím Boha, aby sme prežili tento čas v zdraví.“
Aj keď to teraz na Ukrajine tiež nemajú ľahké, snažíme sa spolu s našimi partnermi robiť pre deti čo najviac, aby sme im pomohli a spríjemnili toto náročné obdobie. Na našich koordinátorov na Ukrajine myslíme a sme vďační za ich náročnú prácu. Ak by ste chceli pomôcť konkrétnemu dieťaťu, môžete tak urobiť TU.
Autor článku: Martin Kružliak