Aktuality

Čo máme nové?

Nezabudnuteľné leto Maxyma a jeho kamarátov

pridal: charita | dátum: 26. augusta 2021 | kategória: Ukrajina

V detskom domove pre chlapcov „Živá perla“ je stále živo. Netreba sa tomu ale diviť, starať sa o 32 chlapcov pod jednou strechou môže byť niekedy výzvou ale aj potešením. Isto by to potvrdil aj náš koordinátor Ruslan Markiv, ktorý je pre chlapcov ako druhý otec. V období leta, kedy si môžu spoločne užiť letné prázdniny, je času oveľa viac a Ruslan všetok využíva naplno. Výlet do Karpát, turistika na jazero Synevir či zdolanie najvyššieho vrchu Ukrajiny – na toto všetko si zaspomínal 15-ročný Maxym vo svojom liste.

Maxym je jeden z chlapcov, ktorý žije v detskom domove a je zároveň zapojený v našom projekte. Spolu s ďalšími chlapcami navštevuje miestnu školu, kde ho najviac baví hudobná výchova a literatúra. Vo voľnom čase rád hráva s kamarátmi futbal alebo chodí na prechádzky so psom, o ktorého sa starajú v „Živej perle“. Chodí miništrovať a trávi tiež veľa voľného času v kaplnke. Vždy chcel v dospelosti pomáhať druhým ľuďom. Predtým rozmýšľal, že by sa stal kňazom, a teraz zvažuje, že by mohol byť vodičom a dobrovoľníkom: „Mohol by som byť vodičom autobusu a brať deti a ostatných ľudí tam, kam potrebujú. Napríklad deti do školy alebo na tábor.“

 

Maxym na úvodnej fotke z dotazníka v lete 2020.

Vo svojom liste nám Maxym tiež prezradil, ako sa mu páčilo na spoločnom výlete chlapcov zo „Živej perly“: „Turistika v Karpatoch bola skvelá. Navštívili sme jazero Synovir, kde bolo veľa ľudí. Skúšali sme tam rôzne typy medov, dali si zmrzlinu a hrali sa hry s miestnymi chlapcami a dievčatami. Taktiež sme sa ale striedali pri príprave jedla a umývaní riadov. Jeden deň sa nám podarilo vyjsť aj na vrch Hoverla.“ Spomínaný vrch sa týči až do výšky 2 061 metrov a predstavuje najvyššie položené miesto na Ukrajine. Počas výletu chlapci prespávali na peknej fare u otca Egiddyho, ktorý ponúka ubytovanie všetkým záujemcom o prenocovanie.

Podľa Maxymových slov, otec Egiddy chlapcov srdečne privítal a bol k nim veľmi milý. Posedel si s nimi aj jeden večer, keď chlapci pripravili oheň: „Po omši sme pri ohni hrali na gitare, spievali rôzne piesne a tancovali. Oheň sa mi páčil zo všetkého najviac, pretože sme v tento večer mohli zostať dlho hore. Samozrejme, menší chalani išli spať skôr, no my starší sme ostali až do tretej ráno a spoločne sa rozprávali o budúcnosti. Bolo fajn porozprávať sa o tom, čo chceme robiť.“

Veľmi pekne ďakujeme darcom zo Slovenska, pretože vďaka ich ochote pomôcť môžu mať núdzne deti na Ukrajine aj spomienky, ku ktorým sa budú vracať s úsmevom na tvári. Ak by ste podobný úsmev chceli vyčariť aj Vy, môžete sa prihlásiť do nášho projektu TU.

 

Každé ráno mali chlapci menšiu rozcvičku, aby zvládli turistiku.
Chlapci sa osviežujú čerstvou vodou z prameňa.

 

Autor článku: Martin Kružliak, Miroslava Knapíková