V ukrajinskom meste Luck sa konala jedinečná výstava fotografií. Ukazuje nám, že ľudia s Downovým syndrómom sa nelíšia od nás ostatných – radi komunikujú, majú svoje talenty a silný vzťah k rodnému mestu.
S myšlienkou realizácie výstavy 23-ročného Andriya Melnika prišiel zakladateľ Charity-Spes Luck a zároveň koordinátor, s ktorým v projekte Adopcia na diaľku® spolupracujeme, otec Pavlo Khomiak. Jeho veľkou snahou je integrácia slnečných detí, ako sa nazývajú deti s Downovým syndrómom na Ukrajine, do spoločnosti.
Cieľom výstavy s názvom Krása so slnečnými očami bolo ukázať život starovekého Lucku, jeho historické postavy, ale aj zaujímavú súčasnosť. Fotografie obrazov v pozadí či dospelých a detí v kostýmoch znázorňujú obyvateľov Lucku, ktorí v tomto meste žili pred niekoľkými storočiami. Fotky boli vytvorené v známych priestoroch mesta – na hrade Lubart, v Katedrále svätého Petra a Pavla alebo v historickom žalári.
V minulosti sme pomohli prostredníctvom našich Malých projektov práve deťom, ktoré sa na vzniku tejto milej výstavy podieľali. Vtedy sme zabezpečili pre 150 detí školské potreby a hračky na rozvoj osobnosti. Vďaka tejto spolupráci sa nám podarilo získať zaujímavý rozhovor s talentovaným Andriyom, ktorý nám sprostredkoval otec Pavlo Khomiak.
Povedz nám niečo o sebe. Odkiaľ napríklad pochádzaš?
Narodil som sa v Lutsku v regióne Volyn a žijem tu 23 rokov.
Ako dlho sa venuješ foteniu? A s akým druhom fotografií si začínal?
Foteniu sa venujem už niekoľko rokov. Študoval som na technickej škole, kde ma naučili správne fotografovať. Moje prvé fotografie ukazujú jesennú krajinku.
Ako vznikol nápad fotenia v stredovekých kostýmoch?
Rozhodol som sa fotiť v stredovekých kostýmoch, pretože je to veľmi dobré a máme veľmi krásne mesto s dobrým príbehom.
Čo by si poradil fotografom, ktorí začínajú a učia sa fotografovať?
Aby bola fotografia dobrá, je dôležité mať vždy čistý objektív. Uistite sa, že svetlo neosvetľuje snímku. Je dôležité vybrať umiestnenie objektu alebo osoby tak, aby vyzerali na snímke harmonicky. Dôležité je aj dobré pozadie.
Čo najradšej fotíš?
Zo všetkého najradšej fotím krajinu, prírodu a krásnych ľudí, ktorým verím a oni veria mne.
Je nejaký svetoznámy fotograf, ktorého naozaj obdivuješ?
Žiaľ, nepoznám známych fotografov. Ale mama hovorí, že ja som najlepší.
Niet pochýb, že Andriy by mohol byť inšpiráciou mnohým z nás. Z výstavy, kde ukázal svoj talent a nápaditosť vyžaruje pohodová nálada. Veríme, že deti s Downovým syndrómom budú môcť oveľa častejšie ukázať, čo ich baví a ako vidia svet, pretože ten Andriyov je veľmi inšpiratívny.
