9-ročné dievčatko
Solky pochádza z Wampusirpi, dedinky, ktorá sa nachádza vo východnej časti Hondurasu. Je veľmi živá, stretáva sa s kamarátmi, chodí sa hrať k rieke, rada behá a ešte viac ju baví vyrábať šaty pre bábiky. Súvisí to s jej veľkým snom – chcela by sa stať návrhárkou.
Slnko už vyšlo a prvé lúče sa predierajú cez listy paliem. Neďaleko, prašnou cestou na západ, tečie rieka, v ktorej už pracovité mamy perú oblečenie. Keď sa človek rozhliadne, naskytne sa mu pohľad na kontrast krásnej prírody a množstva jednoduchých drevených chatrčí. Takto vyzerá dedinka Wampusirpi, v ktorej sa prebúdzajú stovky detí a jedno z nich je aj malá 9-ročná Solky.
Škola začína až poobede, takže Solky má dostatok času. Využíva ho na pomoc svojej mamke. Pomáha jej pri rieke prať, vešať biellizeň a potom ide po vodu, ktorú používajú celý deň. Studňa na záhrade je raritou, a preto si rodiny vo Wampusirpi robia zásoby pitnej vody na celý deň.
Keď je doma všetko hotové, ide Solky so svojimi kamarátmi za sestrou Gerardínou, ktorá ich doučuje, pripravuje do školy a organizuje zábavné aktivity. Deti si takto užívajú posledné minúty pred začiatkom vyučovania.
Solky ide domov, kde ju čaká obed. V škole nedostávajú teplé jedlo, a preto musí načerpať všetku energiu ešte doma. Zoberie si poctivo zabalenú tašku a vyjde pred dom, kde počká na svojich bratrancov a sesternice, s ktorými ide do školy. Cesta trvá približne 15 minút a zakrátko vchádza do triedy.
Prvou hodinou je matematika, a keď vchádza do triedy pani učiteľka, všetky deti už sedia za svojimi lavicami. Malá Solky ale netrpezlivo čaká na hodinu literatúry, ktorá je jej najobľúbenejším predmetom. Medzi jednotlivými vyučovacími hodinami majú deti niekoľkominútové prestávky a občas im učitelia dajú pauzu, ktorá trvá aj 40 minút. Tento čas deti využijú na oddych a hranie sa na ihrisku, ktoré je hneď vedľa školy.
V škole práve skončila posledná vyučovacia hodina, deti si zbalili svoje veci do tašiek a odchádzajú domov. Solky sa opäť vracia so svojimi bratrancami. Doma ju čaká večera, po ktorej si vypracováva domáce úlohy. Niekedy to ide ľahšie a niekedy je učivo naopak náročnejšie, vtedy jej pomôže teta a spoločne všetky úlohy zvládnu.
Blíži sa západ slnka, a to je znamenie, že treba ísť do postele. Predtým sa všetci doma stretnú a pomodlia sa. Ďakujú Bohu za pekne prežitý deň a prosia, aby sa takto vydaril aj ten ďalší. Samozrejme, nezabúdajú aj na darcov zo Slovenska, ktorí deti z Wampusirpi podporujú. Práve vďaka nim sa môžu Solky a jej kamaráti radovať z bežných vecí ako je školská taška či peračník.
Ďakujeme všetkým darcom, ktorí sa rozhodli podporiť deti cez náš projekt Adopcia na diaľku®. Vďaka vám už viac ako 25 rokov robíme život detí krajším. Pridajte sa k nám, adoptujte si dieťa na diaľku a sprevádzajte ho spolu s nami k lepšiemu životu. Prihlášku do projektu nájdete TU.