Za posledné dva roky Uganda postupne klesla v celosvetovom rebríčku slobody tlače o 13 priečok. Kým v roku 2017 bola na 112. mieste zo 180-tich krajín sveta, v roku 2019 sa umiestnila až na 125. priečke. V roku 2017 bol dokonca vytvorený špeciálny tím štátnych úradníkov a IT odborníkov, ktorí majú za úlohu sledovať aktivitu na sociálnych sieťach a ohlasovať prípadnú kritiku vlády.
V krajine nie je napríklad neobvyklé, že štátne orgány zablokujú vysielanie televíznych správ. Zarážajúce je aj počínanie štátnych zložiek počas volieb, kedy internet v krajine jednoducho odpoja. Sám ugandský prezident, Yoweri Museveni, označil novinárov na jednej zo svojich tlačových konferencií za „parazitov“. Ako uvádzajú Reportéri bez hraníc (Reporters Without Borders – RSF): „V Ugande sú činy násilia a zastrašovania novinárov takmer každodennou záležitosťou. Bezpečnostné služby ich svojvoľne zatýkajú a držia v izolácii.“
Nepríjemnú skúsenosť zažil fotoreportér Reuters, James Akena, ktorý sa snažil zdokumentovať priebeh minuloročných protestov. Objavili sa fotografie, ako kľačí na kolenách, pričom ho vojaci škaredo bijú. Následne sa zistili mená ďalších piatich podobne napadnutých novinárov. Niektorí boli nútení vymazať obsah svojich fotoaparátov a kamier. Ako uvádza internetová stránka Reportérov bez hraníc: „Ugandská armáda sa neskôr vo svojom vyhlásení ospravedlnila a oznámila, že nariadila zatknutie zodpovedných vojakov, ich mená však neuviedla.“
Uganda získala neslávne prvenstvo v rámci Afriky aj v zavedení špeciálnych denných poplatkov za používanie sociálnych sietí. Každý, kto je v krajine na Facebooku, Skype či Twitteri, musí zaplatiť dennú taxu vo výške 5 amerických centov. V súčasnej dobe využíva internet tretina ugandskej populácie, čo je približne 13 miliónov obyvateľov. Pre blogerov a novinárov predstavujú sociálne siete priestor, kde sa môžu slobodne vyjadriť a kritizovať Museveniho vládu, ktorý zotrváva vo svojej funkcii už 33 rokov. Zavedeniu poplatkov predchádzalo práve jeho vyjadrenie „o potrebe kontroly ohovárania na internete“.
V máji tohto roku bolo obvinených špeciálnou vyšetrovacou jednotkou sedem rádiových a šesť televíznych staníc z extrémistických správ a podnecovania násilia na politické účely. Udialo sa tak po vyhlásení opozičného poslanca Bobiho Winea, že v roku 2021 chce kandidovať vo voľbách proti súčasnému prezidentovi Yowerimu Musevenimu. Ako uzatvára Arnaud Froger: „Štátne orgány napomáhajú k vytvoreniu klímy strachu v tých médiách, ktoré sa ešte odvážia sprostredkovávať názory opozície. Táto politika zastrašovania médií a novinárov tak podnecuje politické napätia v Ugande.“
Pre porovnanie, Slovensko sa v súčasnosti nachádza na 35. priečke celosvetového rebríčka slobody tlače. Dosiahlo tak najlepšie umiestnenie spomedzi krajín V4. Napríklad Česká republika sa umiestnila na 40. mieste. Najlepšie sa darí Nórsku spolu s Fínskom a Švédskom. Ostatné krajiny, v ktorých podporujeme deti cez náš projekt Adopcia na diaľku®, sa tiež umiestnili na nelichotivých priečkach. India sa nachádza na 140-tom a Vietnam až na 176-tom mieste.
Celosvetový rebríček slobody tlače nájdete tu: https://rsf.org/en/ranking#
Ďalšie informácie máte možnosť získať na: https://rsf.org/en/uganda