Je jedno, z akej kultúry či časti našej zemegule človek pochádza, rodina je pokladaná za miesto, ktoré má väčšina z nás v úcte a je pre nás útočiskom a symbolom bezpečia. Platí to aj na Haiti, kde väčšina ľudí venuje rodinnému životu veľkú pozornosť, a to bez ohľadu na to, z kade pochádzajú. Rodina na Haiti má dokonca prednosť pred prácou aj pred inými záujmami. Bohatší Haiťania žijú iným spôsobom života, ako tí chudobnejší. Uzatvárajú manželstvá, bývajú v domoch a vlastnia autá, zatiaľ, čo ostatní obývajú životunebezpečné príbytky vytvorené z nájdeného materiálu ako plech, zvyšné tehly či blato a ich rodiny žijú v neformálnych zväzkoch.

Aj napriek týmto obrovským rozdielom v spôsobe života majú všetci spoločnú úctu k rodine a starším, k tradíciám a výchove detí. Pod jednou strechou zvyčajne býva niekoľko generácií, starí rodičia sú hlboko rešpektovaní a majú zásadné slovo pri rozhodovaní. Nakoľko v typickej haitskej rodine podľa možností pracujú obidvaja rodičia, starí rodičia sa aktívne podieľajú na výchove vnúčat.

Deti sú vo všeobecnosti považované za dar od Boha, sú vychovávané k poslušnosti voči starším a nikdy nesmú voči nim preukázať hnev. Hoci sa väčšina haitských rodičov snaží čo najlepšie postarať o svoje potomstvo, sociálnopolitická situácia v krajne je taká zlá, že napriek ich enormnej snahe deti často nemajú dostatok stravy a nemajú ako navštevovať školu. Často sú tak odkázané na pomoc príbuzných či len na seba. V niektorých prípadoch sa stalo, že rodičia v zúfalstve predali svoje deti s nádejou, že im zabezpečia lepší život a že za utŕžené prostriedky sa im podarí zabezpečiť zvyšok rodiny.

Väčšina haitských rodín bezpochyby potrebuje pomoc zvonka. Prostredníctvom projektu Adopcia na diaľku^® pomáhajú naši darcovia práve týmto deťom zabezpečiť základné potreby, jedlo a možnosť navštevovať školu, vďaka čomu majú nádej na lepšiu budúcnosť. No náš projekt má aj iný, širší rozmer. Prináša mnohým darcom na Slovensku aj pocit rodičovstva. Nejde len o manželské páry, ale aj o rádové sestry, kňazov či dôchodcov, ktorí sa cítia osamotení a napriek svojmu veku túžia byť užitočnými.

„Môj syn má po dvoch sestrách konečne bračeka. Veľmi sa tešíme!“

„Ďakujem za pridelenie chlapčeka z Haiti,“ písala nám nedávno mladá mamička z Oravy. „Môj syn má po dvoch sestrách konečne bračeka. Veľmi sa tešíme!“ Ide o momenty, kedy si človek uvedomuje nielen to, že pomáha, ale aj koľko za to dostáva. Tak mi napadajú aj posledné Ježišove slová na kríži, ktoré patria práve jeho matke: „Žena, hľa tvoj syn,“ a učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ Jn 19, 26 – 27

Titulná fotka: Triedna fotka malých škôlkárov z Haiti, ktorým pomáhajú darcovia zo Slovenska

Autorka článku: Andrea Horová