Aktuality

Čo máme nové?

Cesta z chudoby existuje, hovoria o tom tisícky úspešných príbehov

pridal: charita | dátum: 30. októbra 2020 | kategória: Uganda

Má deväť rokov, no vyzerá na sedem. Joseph je živý a usmievavý chlapec a veľmi sa teší do školy. V školských laviciach však doteraz nemohol sedieť pravidelne. Mama Viktória ovdovela a na starostlivosť o štyri deti zostala sama.

Aj takáto je realita mnohých rodín v Ugande. Mama ťažko pracuje na poli, aby mohla svoje deti uživiť, no na poplatky za štúdium, uniformu či školské pomôcky aj tak nemá dosť prostriedkov. Rodinu sprevádza podvýživa a chudoba. Detstvo Josepha a jeho mladších súrodencov, sedemročného Kisula, štvorročného Namuddu a dvojročného Mastulaha, nie je vôbec ľahké. Aby prežili, Joseph ako najstaršie dieťa v rodine pomáha mame so všetkým, vrátane ťažkej práce na poli.

Peter Knapík, projektový manažér Adopcie na diaľku® vysvetľuje: „Deti, ktoré sa narodia do chudobnej rodiny, častokrát nemajú šancu vykročiť z bludného kruhu extrémnej chudoby. Takúto možnosť im ponúka projekt Adopcia na diaľku® prostredníctvom podpory vzdelávania. Vďaka vzdelaniu si vedia v dospelosti nájsť primeranú prácu. Môžu sa potom postarať o seba a o svojich blízkych. Šancu chodiť pravidelne do školy dostal aj ugandský chlapec Joseph. Vďaka adoptívnemu rodičovi zo Slovenska má uhradené školské poplatky, uniformu a školské pomôcky. V škole dostáva aj obed, a tak mama Viktória môže použiť viac financií pre ostatné deti. Josepha škola baví. Je druhák, rád číta a rád tancuje. Teší nás, že vďaka pomoci zo Slovenska môže byť Joseph v škole každý deň.“

Radosť ugandských detí zo zošitov je veľká

Negramotnosť v Ugande, ale aj v ostatných krajinách, kde Adopcia na diaľku® pomáha, je vysoká. Mnohé deti v Indii, vo Vietname či na Haiti takisto nemajú kvôli chudobe prístup ku vzdelaniu. Práve vzdelanie je jednou z overených a efektívnych ciest z chudoby. Svedčia o tom napríklad i príbehy indických chlapcov a dievčat. V Indii Slovenská katolícka charita realizuje projekt úspešne už od roku 1996. Za 24 rokov dostali možnosť vzdelávať sa tisícky indických detí. Patrila medzi ne aj Nayana. 

Koordinátorka Renne Furtado o nej po ukončení jej štúdií napísala: „Nayana je dnes šťastnou mladou ženou, ktorej sa splnil jej sen. Mohla chodiť do školy a stať sa zdravotnou sestrou. Do projektu Adopcia na diaľku bola® zapojená v roku 2010. Svoju šancu na vzdelanie využila naplno. Štúdiá ukončila výborne a pracuje ako zdravotná sestra v Mission Hospital v Udupi. Zo svojej mzdy podporuje aj mamu a brata. Je z nej úspešná samostatná mladá žena. Vďaka Vám sa okrem iného tiež naučila, že je potrebné konať v živote dobré skutky.“

Indické dievčatko sa teší zo školskej uniformy

Avšak nie každé dieťa dostalo takú šancu ako Joseph či Nayana. Aj dnes veľa detí potrebuje človeka, ktorému ich príbeh nie je ľahostajný a rád im pomôže so vzdelaním. Odhaduje sa, že 152 miliónov detí vykonáva detskú prácu, čo je každé desiate dieťa na svete. V najchudobnejších krajinách ide dokonca o každé štvrté dieťa. (Údaje podľa Medzinárodnej organizácie práce, 2020). Väčšina týchto detí do školy nechodí vôbec alebo chodí nepravidelne. Často od útleho detstva vykonávajú ťažké práce v poľnohospodárstve, fabrikách či v bohatších domácnostiach a kvôli vynechávaniu školskej dochádzky ostávajú negramotné.

Cesta z chudoby nie je vydláždená iba vzdelaním. Tvorí ju i záujem človeka, ktorému príbehy núdznych detí nie sú ľahostajné. Tvorí ju i štedrosť a obetavosť viac ako 4 930 Slovákov, ktorí sa rozhodli podporiť dieťa z inej krajiny. Svojím odhodlaním sa stali súčasťou príbehu konkrétneho dieťaťa. Vďaka fotografiám, listom a školským správam postupne vidia, komu pomáhajú a ako menia podporovanému dievčaťu či chlapcovi život. Pravidelnou pomocou so vzdelávaním dávajú konkrétnemu dieťaťu šancu na lepšie detstvo a pomáhajú znižovať negramotnosť a detskú prácu. Život indickému dieťaťu mení pravidelný dar vo výške 15 eur mesačne, ugandskému zas 20 eur mesačne. Takáto suma znamená cestu z chatrče a chudoby k vzdelaniu a povolaniu informatika, učiteľky či murára. Aj vďaka Slovákom sú dnes Josephove oči usmiate a Nayana môže šíriť dobro medzi chorými v nemocnici.

Prihlášku pre Ugandu nájdete TU a pre podporu indického dieťa TU. Fotografie: Archív SKCH, text bol 23.09.2020 uverejnený na: Postoj.sk 

Martina Borčíková, projektová koordinátorka Adopcie na diaľku®

V indických školách to vyzerá trocha inak ako v slovenských