Vyprázdnené cesty a policajné kontroly v uliciach Vietnamu, bez takzvanej zelenej covid karty sa ľudia von v tejto krajine nedostanú. Mnohé rodiny si tak nemajú ako zarobiť na stravu a zostali odkázané na pomoc charitatívnych organizácií. Veľa detí zostalo doma bez možnosti online vyučovania.
Od mája je vo Vietname štvrtá, zatiaľ najhoršia vlna COVID-19, ktorá sa šíri najmä kvôli nákazlivému delta variantu. Najväčšie ohniská sa nachádzajú predovšetkým na juhu krajiny a v hlavnom meste Ho Chi Minh (Saigon). Štát preto zaviedol tvrdý lockdown, zatvorili sa tradičné trhy, školy, kostoly, úrady, väčšina prevádzok a aj verejná doprava.
Mnoho ľudí tak prišlo o prácu a žijú vo veľkej chudobe, nemajú na nájom či jedlo. Ich životy preto závisia od charitatívnych organizácií ako sú Caritas Vietnam, farské charity a rôzne menšie dobročinné spolky, ktoré spájajú svoje sily, aby aj napriek náročnej situácii pomohli tým, ktorí to potrebujú.
Najtvrdší lockdown je práve v hlavnom meste krajiny, Saigone. Naša lokálna koordinátorka, sestra Mary Magdalena píše: „Saigon je rozdelený do rôznych zón: zelená, žltá, oranžová a červená. Zelené zóny sú len pre plne očkovaných. Môžu byť v nich otvorené obchody s potravinami a iné prevádzky, v reštauráciách sa ale dá jedlo zobrať len zo sebou. Takéto zóny sú však len tri. Kuriéri môžu chodiť medzi zónami, no musia mať zelenú covid kartu (teda potvrdenie o očkovaní) a testovať sa každý druhý deň. V červených zónach sú prevádzky zatvorené, platí tu zákaz vychádzania s výnimkou zdravotných ťažkostí, testovania sa a očkovania, ak sú schválené autoritami.“
Doprava je skoro úplne zakázaná. Autobusy a vlaky nepremávajú, vnútroštátne lety sú pozastavené. Zahraničných letov je len minimum a aj tie nemajú skoro žiadnych pasažierov pre zložité procedúry, ktoré musia absolvovať. Premávku majú dovolené jedine autá, ktoré prevážajú jedlo a aj ich vodiči musia mať spomínanú zelenú covid kartu a byť testovaní raz za dva dni. Každý, kto vychádza z domu, musí mať túto kartu pri sebe, čo na uliciach kontrolujú policajti a ozbrojené sily.
Vzdelávanie vo Vietname prebieha len online, čo je pre chudobnejšie rodiny veľmi problematické, pretože často nemajú zariadenie, s ktorým by sa ich deti mohli pripojiť na online štúdium. Ak aj rodina vlastní počítač či notebook, nestačí to pre troch alebo štyroch súrodencov. Problémom tiež býva internet, ktorý na dedinách často nie je alebo je pomalý a deti tak majú problém sledovať vyučovanie. Najmenšie deti potrebujú pri online hodinách pomoc rodičov, ktorí by tak nemali čas na svoje povinnosti a vzdelanie je preto často odsunuté na vedľajšiu koľaj.
Sestra Mary Magdalena píše: „Aj keď je boj s COVID-19 dlhý, Vietnam si postupne zvyká na zmenené podmienky. Dúfame, že sa čím skôr vrátime do práce.“
Autor článku: Matej Móder