Radi informujeme našich darcov o deťoch, ktoré si u nás adoptovali na diaľku. Každý darca od nás dostáva po priradení dieťaťa dotazník s jeho záľubami. Často sa tu nachádzajú bežné záujmy a predmety ako napríklad tanec alebo matematika. Ale keďže podporujeme aj deti z Indie, kde je odlišná kultúra či zvyky, veľakrát sa naši darcovia môžu stretnúť so zvláštnymi a nepoznanými hrami.

Indický chlapec Abin má napríklad najradšej hru z názvom Kabbadi, ktorá je v Indii populárna, no v Európe málo známa. Hrá sa na vyznačenom hracom poli rozdelenom na dve polovice. Na oboch poloviciach sa nachádza jeden tím, zložený zo siedmich hráčov. Tímy sa postupne striedajú pri takzvaných útokoch na súperovu polovicu, počas ktorých sa vždy jeden hráč z útočiaceho tímu snaží dotknúť čo najväčšieho počtu protivníkov. Za dotyk jedného hráča dostáva tím jeden bod, pričom na celý výpad má 20 sekúnd. Druhý tím sa po dotyku protivníka snaží vrátiť mu dotyk späť predtým, než sa stihne vrátiť na svoju polovicu ihriska. Ak sa im to podarí, ich súper nezíska žiadne body. Celá hra trvá približne 40 minút, pričom v Indii existuje množstvo jej obmien.

Situácia s koronavírusom po celom svete je zložitá a aj deti v Indii si chvíľu budú musieť počkať, kým sa opäť budú môcť zahrať túto hru. Dúfame však, že to nebude dlho trvať a zase sa stretnú na školských ihriskách a v laviciach.

Náš projekt sa v prvom rade venuje podpore vzdelávania, no cez našich partnerov zabezpečujeme deťom aj stravu, základnú zdravotnú starostlivosť a tiež aktivity zamerané na zdravý psychický vývoj dieťaťa ako sú výlety, hry a iné aktivity podporujúce sociálne interakcie medzi deťmi. Veríme, že na to, aby mohlo dieťa využiť svoj plný potenciál v školskej lavici, musia byť splnené jeho základné životné potreby.

Autor článku: Oliver Bacul, Miroslava Knapíková