Pani Helena je darkyňou v našom projekte viac ako 25 rokov. Za uplynulú dobu už stihla podporovať osem detí z Indie a Ukrajiny. Z fotiek či listov od svojich adoptívnych detí si urobila album. Sleduje tak, ako jej deti rastú pred očami, doštudujú školu a postavia sa na vlastné nohy.

Kedy ste sa do projektu zapojili a čo vás k tomu viedlo?

Keď píšem listy, vždy si pôvodný text nechám a prepísaný pošlem. Viem preto presne, že som sa o možnosti zapojiť sa do projektu informovala 17. marca 1997. Napísala som, že máme s manželom záujem o adopciu dvoch detí. Dostali sme malé 3-ročné dievčatko Roshini a staršieho chlapca Agnela. Teraz podporujeme dve deti z Indie a jedného bohoslovca na Ukrajine. Snažíme sa žiť podľa evanjelia a viedli ma slová z Biblie: „Bol som hladný, nasýtili ste ma. Čo ste urobili jednému z mojich najmenších, mne ste to urobili.“  (Mt 25, 35-40)

Kishore z indie

Bhavana z Indie

Nazar z Ukrajiny

Odkiaľ ste sa o našom projekte dozvedeli a čo vás na ňom zaujalo?

O projekte som sa dozvedela z tlače. Nebolo nám úplne jasné, čo treba urobiť, tak sme sa informovali podrobnejšie. Chceli sme totiž, aby podpora nebola jednorazová, ale pravidelná a dlhodobá. Páčilo sa mi, že pomáhate tým, ktorí to naozaj potrebujú. Robíte toľkých ľudí šťastnými. Dúfam, že deti cítia, ako sa o ne Pán stará a nenechá ich bez pomoci.

Čo o živote vašich adoptívnych detí vás najviac prekvapilo?

V krajinách, kde deti žijú, potrebujú viac hmotnej pomoci. My si ani neuvedomujeme, čo všetko dostávame, a niekedy si to ani nevieme vážiť. Bola som veľmi milo prekvapená, ako sa deti chcú vzdelávať. Prekonávajú veľké ťažkosti a idú dlho pešo do školy, aby sa mohli učiť.

Čo vás motivuje pokračovať v podpore?

Z materiálov od svojich adoptívnych detí som si urobila album, kde mám všetko odložené. Sledovala som, ako mi rastú pred očami. Tešila som sa, keď napríklad Agnel doštudoval. Videla som dospelého mladíka, ktorý sa postavil na vlastné nohy. Fotografie a listy nás tak motivujú ísť ďalej.

Je niečo, čo by ste chceli odkázať našim darcom alebo tým, ktorí o podpore ešte len rozmýšľajú?

Kto rozdáva, neschudobnie. Platí to do bodky. Nikdy sme necítili, že by nám chýbalo to, čo sme darovali. Mám svoje dcéry, vnúčatá aj pravnúčatá a vždy sme sa vedeli podeliť. Nerobíme to pre uznanie alebo pochvalu, ale preto, aby sme žili podľa evanjelia. Pán vidí náš zámer a lásku.

Ďakujeme pani Helene za slová plné lásky a povzbudenia. Na projekte sa vždy potešíme, keď sa dozvieme viac o našich darcoch, bez ktorých by sme nevedeli pomáhať najnúdznejším. Ak si chcete aj vy adoptovať dieťa na diaľku a podporiť tak jeho vzdelanie, stačí vyplniť prihlášku, ktorú nájdete TU.